Som vydatá, s manželom sme spolu skoro 11 rokov partneri, a skoro 8 rokov manželia. Máme spolu štvorročného syna, spoločne sme prešli aj stratu prvého dieťaťa (umrelo nám v náručí, choroba). Avšak manžel si rád vypije, potom je nepríjemný, rýpavý atď., pivo si dáva každý deň minimálne 5, záleží, ako pracuje. Ale deň bez piviek nie je. V sexe ma tiež prestal priťahovať pred dlho dobou. Ale žila som v tom, že nebudem búrať rodinu, že to zvládnem, aj keď nie som šťastná. Nevera pre mňa bolo sprosté slovo.
V novembri 2022 sa mi ale do života dostal jeden muž, písali sme si, rozumeli (poznáme sa skoro 8 rokov, ale vždy sme boli len známi), postupne som sa mu zverovala, zamilovali sme sa a od januára 2023 sa schádzali, hovorili postupne aj o tom, že by chcel bábätko, mal niekoľko nepodarených vzťahov za sebou, založené na neverách zo strán partneriek, kedy odišli za bohatším atď. No každopádne sme sa schádzali viac a viac, došlo aj na sex, tam sme si veľmi rozumeli, písali si cez deň v noci, pred prácou chcel aspoň pusu, išlo mu o každú voľnú chvíľku spolu. So synom si rozumel viac ako manžel (otec dieťaťa), ja som sa zamilovala, ale on mi stále hovoril, že nedáva to, že si myslí, že som jeho a pritom žijem s manželom, hoci s manželom žiadny intímny styk nemám, že ho to ničí, že sa bojí, že to tak bude trvať rok, dva, desať, že sa tým trápi atď., hovoril mi to niekoľkokrát, kvôli tomu aj prebehla x krát výmena názorov, kedy hovoril, že žiarli, dusí to v sebe, potom sa chytí.
Prvé trištvrte roka zamilovanosť, všetko krásne, potom sme sa vídali menej a menej, ale písali sme si každý deň stále, mali sa v telefóne ako miláčik, ale už jednoducho z jeho strany nebol tak častý kontakt, vždy pripomínal, že kým budem vydatá, tak jednoducho sa ten jeho stres nezmení, že je stále v nervách, že nás niekto uvidí, že mi to potom pri rozvode prihorší, ale akonáhle sme sa zišli, všetko zas zaliate slnkom, výlety, filmčeky, vínečka, pusinky a tak ďalej.