Elektronická hudba začala byť populárnou už začiatkom deväťdesiatych rokov, keď na hudobnú scénu prišli syntetizátory a keyboardy. Staršia generácia si ich poľahky zvykne zamieňať za skateboardy, ale mladí ľudia, pre ktorých sa tento nástroj stal záľubou, ich okamžite vyvedú z omylu.
Narozdiel od iných nástrojov, ako sú gitary či flauty, nepotrebujú k sebe nič iné, len zdroj elektriny. Pod ich plastovým povrchom sa ukrýva štruktúra podobná počítaču a tá v sebe nesie všetky údaje o hlasoch, štýloch či piesňach, ktoré sa nachádzajú v pamäti nástroja. Vďaka tomu na ňom vieme zahrať všetky zvuky rôznych inštrumentov, od saxofónov cez bicie až po brechot psa.
Ich nenútenosť poskytuje hudobníkovi obrovský priestor na kreativitu a vytvorenie vlastnej hudby. Základným prvkom každého keyboardu je accomaniment, ktorý ho zásadne odlišuje od jeho príbuzného – klavíra. Ním sa vytvorí priestor pre akordy, ktoré dopĺňajú muziku a vytvárajú podklad pre syntetickú hudbu.
Značná je aj ponuka štýlov, ktorá sa líši v závislosti od typu nástoja. V zásade platí, čím vyššie číslo, tým lepšia kvalita a samozrejme, aj vyššia cena. Rôzne druhy žánrov ako jazz, R&B, pop, či dance ponúkajú možnosť skombinovať hlasy a zložiť profesionálnu skladbu.
A nakoniec nesmieme zabudnúť na nevýslovné množstvo funkcií, ktoré sa nám núkajú. Multipady, OTS aleboSyncro STOP dokážu muziku vyplniť najrôznejšími hudobnými ozdobami, zmeniť hlas nástroja počas hrania alebozastaviť rytmus.
K jeho obľube pridávajú okrem kapiel, hudobníkov či najrôznejších hudobných skladateľov, najmä teenageri, ktorí v ňom vidia príležitosť skomponovať niečo svoje. Veľký výber možností im dáva príležitosť spoznať rozmanité zvuky nástrojov, pochytiť správne tempo a cítiť rytmus, rovnako ako naučiť sa zložité kombinácie a nájsť svoj vlastný (nielen) hudobný štýl.